Keďže žijem viac v poľskom Krakowe ako doma v Modre, potešila ma príležitosť zabehnúť si v domácom prostredí 50 kilometrový ultra s názvom Rýchlik Zoška-Bratislava. Tento rok som trocha laboroval so zraneniami, kvôli ktorým som nenastúpil na štart Kamzík-Baba-Kamzík a Nonstop beh NT som odkríval od Ďurkovej v čase cez 7 hodín. Ani Slezský maratón (report čoskoro) mi nevyšiel úplne podľa predstáv a tak som sa tešil, že si napravím chuť na domácich chodníčkoch.

Hlavným cieľom bolo zabehnúť prvý krát 50km pod 5 hodín a otestovať sa, či dokážem bežať cez 40 km v pretekárskom tempe. V sobotu som sa vyklusal na cca 10km trati a keďže som sa potil ako kôň, prvý krát som si zobral na preteky vestu od Salomonu. Okrem GU gélov som si urobil jeden rožok so šunkou, ktorý som nakoniec niesol úplne zbytočne. Zatejpoval som si kolená, prelepil bradavky a v rámci rozvičky som si zabehol na námestie, kde ma vyzdvihol Slavo Ružek. Na štarte množstvo známych, Cyrila Bohunického som si vypočul už v aute, keďže sme ho videli bežať popri ceste a na jeho veľké šťastie sme ho odviezli na Zošku. Čítať ďalej…

Keďže žijem viac v poľskom Krakowe ako doma v Modre, potešila ma príležitosť zabehnúť si v domácom prostredí 50 kilometrový ultra s názvom Rýchlik Zoška-Bratislava. Tento rok som trocha laboroval so zraneniami, kvôli ktorým som nenastúpil na štart Kamzík-Baba-Kamzík a Nonstop beh NT som odkríval od Ďurkovej v čase cez 7 hodín. Ani Slezský maratón (report čoskoro) mi nevyšiel úplne podľa predstáv a tak som sa tešil, že si napravím chuť na domácich chodníčkoch.